Cesta na vychod - Slovenska

Cez Veľkonočný víkend sme sa s Jankou vybrali otvoriť cestovateľskú sezónu 2010. Ona išla domov, ale pre mňa to bola cesta na ďaleký Slovenský východ, tak ďaleko ako sa z Bratislavy dá. Z BA cez Zvolen, Levoču, Prešov a Humenné do Klenovej. A odtiaľ až do Novej Sedlice.

Zväčšiť mapu

Vyrazili sme vo štvrtok 1.4. hneď ako som dal na Rio letné obutie. Prvý deň cesta viedla cez Nitru do Zvolena a Ponickej Huty. Vo Zvolene sme mali šťastie na nejaký jarmok na námestí. Prespali sme u mňa v Ponickej Hute a na veľkonočný piatok pokračovali na Donovaly. Celú cestu nás prenasledoval dážď, čo sa prejavilo na "kvalite" fotiek.

Ďalšia zastávka bola Levoča. Spolu so Spišským hradom zapísaná v zoznamoch svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z turistických materiálov a fotiek som očakával krásne mesto ako robené pre turistov. Skutočnosť ale bola trochu iná. Skúšal som si odmyslieť zamračené počasie a občasný dážď, v centre ale boli zatvorené všetky pamiatky, vrátane kostola v centre námestia so slávnou prácou Majstra Pavla. Námestie bolo pekne zrekonštruované, ale stačilo zabočiť do niektorej z priľahlých ulíc a videli ste skutočný stav. Mali sme tiež problém nájsť miesto kde sa najeme a dáme si kávu. Podobne tam pobehovalo viacero zmätených turistov... V hlavnej sezóne to možno bude lepšie, tak sa tam určite vrátim v lete. Ak chcú ale zlepšiť turistický ruch v meste (veľmi populárna téma pred každými komunálnymi voľbami), musia začať základnými vecami.

Po malom blúdení sme sa úspešne dostali k legendárnemu Spišskému hradu. Ten bol ale tiež zavretý bez informácie o otváracích hodinách. Vyšliapali sme si k bráne, odfotili sa šli ďalej. Mali sme za sebou celkom dlhú cestu, ďalšie zastávky už plánované neboli. Večer sme dorazili do Humenného a odtiaľ do Klenovej.

Sobotu sme šli objavovať okolie tejto východoslovenskej dedinky. Mňa zaujímali hlavne známe drevené kostolíky, najvýchodnejsia slovenská obec Nová Sedlica a Ubľa - hraničný prechod s Ukrajinou.

Drevené kostolíky, alebo Greckokatolícke drevené cerkvy, z ktorých 3 sú zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Je ich tam ale oveľa viac, len sa nedostali do zoznamu. Cestou do Novej Sedlice sme natrafili na 4 - v obciach Kalná Rozstoka, Topoľa, Ruský Potok a Uličské Krivé. Aj keď som chcel minúť nejaké eurá, nebolo kde. Všetky boli zatvorené, takmer bez informácií, keby sme nevedeli že sa jedná "o UNESCO", nikde sa to nedozvieme.

Chcel som byť súčasťou veľkonočných zvykov pravoslávnych, a to zahŕňalo návštevu kostola v nedeľu ráno. Vtedy tam ale chodí toľko ľudí, že ak som chcel vidieť čo sa deje vnútri, museli sme aj na polnočnú sobotňajšiu omšu. Kostol bol oveľa krajší ako ten katolícky, dokonca s elektrickými ohrievačmi :)

V nedeľu ráno sme boli pred kostolom dať si posvätiť jedlo (dovnútra sme sa nedostali) a doma (teda u Jankinej babky) sa začala hostina. V nedeľu sme okrem jedenia, fotenia pri hraniciach a prechádzky nerobili nič :)

V pondelok bola oblievačka. Obliali sme Janku a napchávali sa do obeda. Po obede som sa rozlúčil a vydal sa dlhú cestu domov. Najprv do Ponickej Huty a potom do Bratislavy.

Za 5 dní som prešiel 1330 km, videl východ našej vlasti a stretol skvelých ľudí. Určite sa tam rád vrátim - ale už radšej vlakom :)

Prvá cesta za nami. Na tento rok mám toho naplánované celkom dosť, dúfam že sa mi podarí stihnúť všetko. Držte palce!