Dorazili sme - Ivka, sesternica Marťa, jej priateľ Peťo a ja - na letisko vo štvrtok podvečer, a na veľké prekvapenie sme mali problém postaviť si 3 stany vedľa seba - areál bol už napchatý stanmi od výmyslu sveta. Neskôr sa k nám pripojil Igy.
Program nám otvárali britský Basement Jaxx. Po každej pesničke sa stihli prezliecť a celkovo to poňali ako veľkú šou. Skvele sme sa bavili a tancovali. Nasledoval slovenský DJ Demeter, ktorý musel už len udržovať náladu z predchádzajúcaho koncertu.V piatok pod vplyvom tepla sme sa rozhodli ísť okúpať na blízke jazero Zelená voda. Okrem kúpania sme sa chceli aj osprchovať a umyť zuby, čo bolo v areály festivalu dosť problém. Kvôli úmornému teplu som v piatok doobeda nestihol väčšinu naplánovaného programu, aj Razorligth som len malátne presedel na zemi na slnku - do tieňa som sa už nezmestil. K večeru sa to začalo zlepšovať, a Richarda Mullera som si už mohol vychutnať. Po minuloročnom obrovskom sklamaní ma tento rok milo prekvapil. Staršie pesničky v novom šate zabrali na väčšinu prítomných - a že ich bolo dosť! Muller spieval ako sme zvyknutý, aj komunikácia s divákmi mu išla lepšie.
Nasledovala Patti Smith. Priznávam, dovtedy som o nej nepočul, ale pesničky som všetky hneď spoznal. Pred koncertné pódium prišli snáď úplne všetci, svojím vystúpením nás Patti úplne dostala. Atmosféra počas jej vystúpenia sa dá prirovnať k tej čo panovala minulý rok počas Havlovho rozprávania. Pre mňa rozhodne vrchol (skáteného) festivalu...Nasledovali tancovačky - Hudba z Marsu a po polnoci Pendulum. Hlavný stage im veľmi prospel, zvuk bol kvalitnejší, svetelná šou efektnejšia, vystúpenie proste skvelé.
V sobotu som program začal s tanečným divadlom Elledance...
...po obede Karpatské Chrbáty a Para...
Viac som už nestihol...prišlo varovanie o búrke.Šli sme lepšie upevniť stany, osprchovať sa (uplne vážne - nikto nestál v rade :), a kedže sme nechceli prečkať búrku v našich stanoch, šli sme do jedného z dvoch veľkých stanov, kde program bežal ďalej (inde bol už prerušený). V najväčšom nápore vetra, keď sa strecha triasla najviac a kvôli dažďu viditeľnosť klesla na minimum, nám oznámili, že sa program ruší a musíme odísť. Chvíľu nato ku mne došla informácia, že druhý stan spadol (väčšina ľudí to nevedela, nebolo to oznámené verejne). Rozbehol som sa k tomu stanu, ale nepotrebovali už moju pomoc - ranených už nakladali do sanitiek a odvážali do okolitých nemocníc. Tak rýchlo ako sa len dalo sme zbalili naše veci do igelitových vriec na odpadky, dostali sa do auta (asi 30 minút chôdze pešo v hustom daždi!) a zaradili do kolóny na výjazd z areálu. Zhodou náhod sme sa dostali na cestu celkom rýchlo. V prvom motoreste na diaľnici smer Bratislava sme sa začali postupne schádzať - premočený a vystrašený ľudia, ktorý si začínali uvedomovať čo sa vlastne stalo. Majiteľ motorestu kvôli náporu objednávok na čokoľvek teplé pohotovo obmedzil ponuku na varené párky, čaj a kávu.
Večer som musel v byte znova postaviť stan a všetko vysušiť. Nie, inak, už večer som mohol byť celý a zdravý na byte, postaviť stan a vysušiť si všetky veci...
Moje ďalšie fotky z Pohody 2009 v albumoch
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára